Amatérske prístroje cca. 1930-1934

(c) Viktor Cingel, 11/2009

Amatérske prístroje reprezentujú dobu, keď sa výrobcovia a rádiopredajcovia snažlili vychovať nadšencov rádia, prinášali v rôznych časopisoch rozmanité schémy a prispôsobovali predávaný sortiment tak, aby si záujemca mohol skonštruovať svoje rádio. Priemysel vo väčšej miere začal v našich krajinách nastupovať až okolo roku 1930, najmä z produkcie firiem Philips (napr. stavebnica 2599, 2511 a pod.). Domáci konštruktéri a ich firmy sa rozbiehali. V týchto rokoch vzniklo obrovské množstvo amatérskych prijímačov. Aj výrobcovia elektróniek nezaháľali, vo svojich katalógoch prinášali nové a nové plány na amatérske prijímače. Aj neskôr, v rokoch okolo 1934 napr. Pála, a.s., výrobca batérií, prinášal schémy na mnohé prijímače. Do popredia sa dostávali kvalitné elektrónky, na striedavé žeraviace napájanie, s tieniacimi mriežkami. Najviac návodov však priniesol Radioamatér a Faukner vo svojom časopise Radiolaboratoř. Preto sa v našich krajinách (a neskôr aj za čias komunistického režimu), na rozdiel od susedných krajín, mohutne rozvinulo rádioamatérske "hnutie". Mnoho, neskôr i továrenských prístrojov, poznačila ruka amatéra, konštruktéra a opravára.

Pre zberateľa sú takéto historické prístroje dosť vzácnou záležitosťou. V rádiu sa nájdu rôzne typy súčiastok, to, čo rádioamatér práve kúpil. Nájdu sa aj prístroje, ktoré majú celú súčiastkovú základňu od rovnakého výrobcu, napr. Telektra, to svedčí o tom, že sa stavebnica predávala ako ucelená sada, alebo si rádioamatér dal záležať na výbere súčiastok. Prístroje sa pred 1930 najčastejšie robili na batériové napájanie, po 1930 začal v prístrojoch dominovať sieťový transformátor a eliminátor. Presadzovali sa firmy Always, Pála, Roys, a pod. Skrinka bývala obyčajne profesionálne spracovaná, čo svedčí, že sa dala kúpiť u predajcu. Dominovala čierna farba skrinky, predné panely z čierneho ebonitu alebo z drevu sa podobajúcemu pertinaxu. Zaujímavosťou bolo tzv. mikroladenie, tj. prevod spolu so stupnicou nasadený na osku ladiacich kondenzátorov.

Po elektrickej stránke v tých rokoch už dominovali dvoj alebo trojlampovky, so spätnou väzbou. V starších prijímačoch pred rokom 1930 sa pri batériových triódach používalo neutrodynové zapojenie. Koncový stupeň obyčajne napájal priamo amplión, nemal výstupný transformátor, preto pri oprave treba mať jeden amplión, najlepšie s magnetickou kmitačkou, po ruke, aby ste si vychutnali zvuk takéhoto rádia. Amatér väčšinou nemal veľa teoretických znalostí, tak sa konštruovali spoľahlivé a jednoduché prístroje.

Keď získate takýto prístroj, tak vás čaká pomerne dosť práce. Na prvý pohľad to vyzerá tak, že stačí skontrolovať spoje, podoťahovať maticové kontakty a bude to hrať, ale to je veľký omyl. Prvé, čo treba najčastejšie spraviť je úplne rozobrať celé rádio. Pri rozoberaní si všetko kreslite, na jednotlivé vodiče, ktoré sú vám na začiatku záhadou, tak si nalepte terčíky. Schému obyčajne nenájdete, tak si ju postupne kreslite. Nie je to nič zložité. Treba mať ale naštudované, napr. z Rádioamatéra, nejaké vzory dvoj/trojlampoviek. Tie schémy sú potom veľmi podobné. Najhoršie je to pri cievkach, tam si naozaj všetko perfektne pokreslite a očíslujte.

Keď je všetko rozobraté, tak všetký súčiastky poriadne poumývajte, vyčistite, nechajte vyschnúť. Povrch súčiastok sa snažte pekne upraviť, napr. chrómované kovové časti sa dajú krásne naleštiť (vtedy sa ešte nešetrilo s chrómom). Všetky vrúbkované matice na spojoch prekefkujte mosadznou kefkou. Dotykové plochy matíc a kontaktov, treba jemno prešmirglovať, najjemnejším papierom. Tieto spoje bývajú skorodované, alebo zájdene voskom, mastnotou a pod. Koróziu na oceľových plochách prebrúste veľmi jemným šmirgľom, po vyčistení sa dajú tieto plochy jemne pretrieť strieborným lakom a grafitom napatinovať. Dosť často sa používal aj čierny lak, napr. na kryty nf transformátorov, plechy trafa, a pod. Použite buď lesklý alebo matný lak, tak aby to splývalo so starými zvyškami laku. Niektoré detailné pracovné postupy sú uvedené v návodoch na Amatérsky Neutrodyn alebo na Všekoncertní trojlampovku.

Čierny ebonit sa najlepšie oživý čiarnou silikónovou pastou, používanou na čiernenie kachiel. Pozor na brúsenie a vŕtanie ebonitu, je veľmi krehký. Navyše pri práci použite dýchací respirátor, lebo v ebonite boli rôzne chemické látky a kto vie, čo tam je. Skrinky sa dajú väčšinou veľmi ľahko opraviť. Čierny náter sa dá po obrúsení dosiahnúť čiernym moridlom a potom prevoskovať 2-3x včelím voskom. Vtedy to dýcha tou pravou patinou.

Pri oprave postupujte klasicky v tomto poradí:
  • prezrite naprázdno sieťový transfomátor a celú sieťovú časť.
  • potom zapojte usmerňovačku a skontrolujte naprázdno všetky filtračné kondenzátory a zrážacie odpory,
  • pokračujte s výstupnou elektrónkou,
  • nasleduje nf predzosilňovač,
  • potom audión.

Veľkú pozornosť venujte cievkam. V prístrojoch v zásade bývajú štyri typy cievok:
  • odlaďovacia cievka (obvod)
  • anténna cievka, často kombinovaná s mriežkovou cievkou (ladiacim obvodom),
  • spätnoväzbová cievka,
  • anténna cievka (obvod).

Princípy fungovania jednotlivých audiónov a neutrodynov sú detailne popísané v tomto článku. V samostatných článkoch sa zbierajú fotografie dobových súčiastok, cievkam je venovaná pomerne veľká pozornosť. Dôsledne si preto nakreslite jednotlivé cievky, spočítajte závity, ak sa dá tak aj odmerajte indukčnosti cievok. Dá vám to obraz o rezonančných frekvenciách jednotlivých obvodov, nakoľko tieto prístroje mávali stupnice veľmi orientačné a pozostávali len zo škály od 0..100, resp. vrypy na gombíkoch od 0 do 10. Ladenie prístrojov je potom veľmi komplikované. Pri oprave a ladení dosť často preto používam vf generátor a osciloskop, prístroj si naladím umelo na známu frekvenciu, aby som mal ako tak obraz, kde hľadať príslušný vysielač.

Pri väzbách jednotlivých obvodov sa používala veľmi často transformátorová väzba, menej odporová. NF transformátor má pomer vinutí od 1:3 do 1:5, dôkladne si trafo premerajte, mávajú často prerušené vinutia. Spätná väzba sa konštruuje rôznym spôsobom, najčastejšie otáčavá cievka vo veľkej cievka, v tvare valca alebo gule (variátor). Do série býva pripojený premenlivý kondenzátor na jemnejšie doladenie spätnej väzby.

Pre oživenie rádia budete potrebovať veľmi dobrú anténu. Prijímače sú málo citlivé, majú často vyčerpané elektrónky a preto treba čo najväčšie vf napätie z antény. Ja požívam 20m anténu, vonkajšiu. Uzemnenie je tiež veľmi dôležité, prístroje uzemňujem na zemniaci kolík v sieti. Nezabudnite, že tieto prístroje majú anténu naviazanú priamo na oscilačný obvod, tj aj kapacita a indukčnosť antény determinuje naladenie prístroja. Preto prístroj, ktorý vám hrá doma na vašej anténe, na stupnici s ukazovateľom na hodnote X, vám niekde inde s inou anténou bude hrať naladený na inej pozícii. Obyčajne treba anténu skrátiť sériovým kondenzátorom, napr. 200-300 pF, vtedy sa dosiahnu optimálne príjmové podmienky. Spätná väzba, keď píska, tak vyžaruje do antény oscilácie. Susedia vás nepochvália (ak však prijímajú DV alebo SV, čo však je dnes rarita.). Preto pri ladení sa znažte čo najmenej "pískať".

Nasledujú príklady renovácie a opravy amatérskej troj- a dvoj-lampovky. Fotografie môžu byť pre vás dobrou inšpiráciou. Na každej oprave sa strávilo pomerne dosť hodín, v priemere od 40-60 hodín. Pohľad na hotový prístroj, a nejaké to "zaškrípanie" blízkej stanice však stoja za to.

Sieťová trojlampovka - truhlička
Prvý príklad je sieťová trojlampovka. Sieťové trafo firmy AD (A.Dosedel) s jednocestným usmerňovačom. Záporné predpätie sa robí na odpore 500 ohmov v strednou vývode žeraviaceho vinutia. Na filtrovanie sa používajú kondenzátory Kondensia a Loewe datované na rok 1932 (razítko na spodku). Odpory Always. Prvý nf stupeň má triódu s katódovým odporom a na vstupe nf trafo väzbu, trafo JHK (aj jedna pätica). Audión má dva vlnové rozsahy a používa cievkový adaptér, v ktorom vo vnútri sa otáča spätnoväzbová cievočka. Na vstupe je odlaďovač, ktorý má dve veľké vzduchové cievky. Na ladenie sa používajú dva mikrometrické ladiace bloky a ladiace kondenzátory SOS. Jeden vypínač vyraďuje z činnosti odlaďovač a druhý prepína vlnový rozsah.


Hovotý, zrenovovaný prístroj, všetky prvky vyčistené a vyleštené.


Schéma zapojenia - nakreslená ako bola nájdená v prístroji.


Toto bol nálezový stav......


....a takto vyzerá prístroj po vyčistený, oprave a kompletizácii.


Ako som spomínal - všetko čo sa dá rozobrať, vyčistiť, skontrolovať a očistiť elektrické kontakty.


Detailný pohľad na ladiace kondenzátory.


Detail tranformátora AD SF121. Detail kondenzátorov. Nálepky nájdete aj v tomto archíve nálepiek.


Praskliny alebo malé chýbajúce časti sa dajú opraviť rýchloschnúcim dvojzložkovým autotmelom a prestriekať čiernym sprejom.


Celkový pohľad na elektrickú konštrukciu rádia.


Detailný pohľad na audión.


Kombinovaná cievka.


Kompletný prístroj v otváracej skrinke.

Amatérska sieťová dvojlampovka

Tento prístroj je vstavaný v čiernej truhličke, s otváracím vekom. Sieťové trafo Ego. Odpory Always, výkonové sú keramické a menej výkonné sú smaltované, červené. Odporová väzba. Ladí sa tromi prvkami - ladiacim kondenzátorom s mikrometrickým ladením, pevná cievka je pod kondenzátorom. Potom sa ladí odlaďovačom (zelená cievka), tento odlaďovač je veľmi citlivý a selektívny. Spätná väzba sa nastaví malým ladiacim kondenzátorom.


Nálezový stav vonkajšej skrinky a ovládacích prvkov.


Nálezový stav - pohľad na súčiastky vf a nf časti.


Renovovaný prístroj.


Pohľad dovnútra prístroja, vyčistené a oživené. Vľavo vidno keramické Always odpory.


Kompletný prístroj v otváracej skrinke.


Prístroj sa odskúšal s ampliónom anglickej výroby Brown.

Dokumenty :: 30-te roky, Dokumenty :: Renovácie
Vytvorené: 28.11.2009