• drevo, s jednoduchou povrchovou úpravou (voskovanie, jednoduché lakovanie)
• drevo, s modernou povrchovou úpravou (dokonalý lak, politúra)
• bakelit (samostatný alebo kombinovaný s drevom)
• oceľový plech (lakovaný rôznymi spôsobmi)
• ľahké kovy (hliník, mosadz, dural)
• plast (farebný, priesvitný)
• drevo kombinované s povrchovou úpravou (koža, koženka, papier)
• iné (sklo, ebonit, ...)

• nepoškodené skrinky - lak je celistvý, nepoškodený, skrinka je mechanicky pevná, čistá.
• nepoškodené, ale silno znečistené skrinky - na laku je veľký nános nečistôt, mastnoty a pod.
• poškodené skrinky - lak opadáva, mechnické poškodenia, dýha sa odlupuje
• poškodené skrinky, neúplné - chýba určitá časť skrinky

• mäkkú handričku,
• saponátový čistiaci prostriedok (Jar, Pur),
• Diavu, alebo
• vosk na opravu starožitností,
• voskové tyčinky (napr. CLOU), podľa farby dreva.
  

Leštiace a retušovacie prípravky: vosk na starožitnosti, Diava, retušovací vosk.

Postup
V tomto prípade je situácia veľmi jednoduchá. Skrinku najprv umyte vlažnou saponátovou vodou a nechajte ju dokonale vyschnúť. Pracujte tak, aby ste použili čo najmenej vody a nepremočili ste drevo, najmä v spojoch a rohoch, mohlo by sa oddúvať. Suchú skrinku skontrolujte, malé škrabance a dierky opravte tak, že v ruke zohriaty retušovací vosk (zmäkne) nanesiete silným vtlačením do dierky, plastovou špachtličkou dáte preč prebytok a povrch vosku vyhladíte špachtličkou a silným trením suchou handričkou. Podobne je možné retušovať škrabance na čiernych lakovaných častiach skrinky - v tomto prípade použite čiernu farbu.

Potom celý povrch skrinky preleštíte prípravkom Diava, najlepšie dva krát.

Pekný povrch získate aj s použitím vosku na opravy starožitností, ktorý po nenesení handričkou necháte zaschnúť a potom suchou mäkkou handričkou preleštíte. Môžete odskúšať aj ľanový olej na opravu starožitností (pozri ďalej) ale tento schne minimálne až 24 hodín, ale povrch je potom dokonale lesklý.

Poznámky

• ak nájdete po vyčistení a osušení na laku nejaké farebné bodky (napr. potom, čo majiteľ rádia v garáži frkol nejakú farbu na odložené rádio), tak skúste pred finálnym oživením tieto škvrnky odstrániť najprv nechtom, alebo hranou nožíka. Neskúšajte použiť agresívne riedilo (napr. Acetón), lebo si odstránite aj časť laku.
• ak sú na povrchu nalepené nejaké nálepky, tak ich opatrne odlepte, alebo odstráňte hrotom ostrého noža a miesto vyčistite čistiacim benzínom. Dostať aj špeciálne čistidlá na nálepky, ale tie staršie nálepky boli často vodou zmývateľné, tak najprv skúste vodu, CIF a pod.
• ak nájdete na laku nejaké ryhy, ktoré sa nedajú opraviť, lebo nie sú veľmi hlboké (ale majú bledú farbu), tak do nich štetcom naretušujte moridlo príslušnej farby a potom povrch utrite. V ryhe ostane moridlo a ryha nebude taká viditeľná. Potom aplikujte finálne dokončenie povrchovej úpravy (vosk, Diava, olej).

• prostriedky ako v predchádzajúcom odseku,
• tekutý čistiaci prášok (napr. CIF)

Čistiacim tekutým práškom vyčistite celý povrch.

Vosk na starožitnosti alebo ľanový olej na drevo - a skrinka Populáru v pozadí bude žiariť novotou.

3. Poškodené skrinky

Charakteristika
Veľmi staré a vzácne rádia sa najčastejšie nachádzajú v skrinkach, ktoré vykazujú známky silného poškodenia vplyvom času, vlhkosti, mechanického namáhania, neodbornej manipulácie a tiež vplyvom UV žiarenia. Ak však skrinka "drží stále pokope", tak sa dá so zvýšenou námahou perfektne zachrániť. Tento postup si ilustrijeme na poškodenej skrinke prijímača Telefunken Chorál. Popis chýb na skrinke nájdete v ďalších odsekoch.

Čo potrebujete

• náradie pre mechanické opracovanie dreva - dláto, upínacie svorky, spojovací materiál (ak treba), špachtle, šmirgle (80, 220, >400), plošnú brúsku na drevo, ostrý nožík
• drevené doštičky, pevné, (špalíky) určené na mechanické upevnenie upínacích svoriek, bez poškodenia povrchu,
• dýha - z dreviny, z ktorej je skrinka,
• moridlo,
• drevotmel,
• odstraňovač starých náterov,
• disperzné lepidlo (Herkules, Patex a pod), malý plochý štetec,
• lak (matný alebo lesklý) - podľa toho aký má byť záverečný odtieň,
• napúšťaciu Fermež, alebo zriedený lak vhodným riedidlom,
• ak chcete úpravu spraviť strekaním - lak v spreji alebo striekaciu aparatúru,
• ak chcete úpravu klasickou starožitnou metódou - šelak, olej a pod.
• na rámiky - kryciu papierovú pásku (žltú), nejakú latexovú farbu na napustenie, čierny lak.
• kovové pásoviny alebo uholníky, ak potrebujete spevniť rohy skriniek a pod, šrouby do dreva.

Na skrinke sú zjavné tieto chyby (číslované aj na obrázkoch):

1. odlúpnutá, resp. odlepená dýha alebo rozlepená preglejka. Dýha však nechýba.
2. zničený alebo olupujúci sa čierny lak, obyčajne na nožičkách od vlhkosti.
3. chýbajúca dýha alebo kúsky dreva.
4. mechanické poškodenie, rozlepenie, uvoľnenie a pod.
5. vyštiepená dýha, hlbšia priehlbina, špára.
6. odlúpaný, resp. chýbajúci lak - od vlkosti alebo od tepelného namáhania horúcou elektrónkou.
   

Ako prvé treba začať fixovať hrubé mechanické poškodenia. Používajte dispezné lepidlo a stolárske svorky, vždy lepte plochy, ktoré sú proti sebe naraz. Lepidlo naneste do príslušných špár, na plochy priložte drevenú dosku (špalík) a dobre stiahnite svorkami alebo silnými štipcami. Po stiahnutí umyte všetko lepidlo z povrchu, ak ste dali viac, tak sa lepidlo obyčajne vytlačí von a treba ho umyť.

Táto práca je náročná na čas, nakoľko dobré zaschnutie dreva vyžaduje aj 24 hodín, ale stojí to za to. V prípade, ak treba niektoré mechanické prvky dobre spojiť a nie je to vidno (napr. dnu v skrinke), tak použite aj spojovacie skrutky alebo klinčeky, ktoré môžete potom zamaskovať tmelom.

Na menšie veci sa úspešne dajú použiť silné štipce, dostanete ich v Hornbachu a pod.
Toto je lepenie dosky, na ktorej je umiestnený reproduktor. Doska (preglejka) bola silne rozlepená.

Stolárskymi svorkami a špalíkmi sa stiahli odlúpené dýhy v dolnej časti skrinky (očíslované ako chyba č.1 na prvom obrázku).
Potom nasledovalo priskutkovanie (zvnútra) a prilepenie nožičiek, ktoré boli tiež mechanicky poškodené a neboli pevne spojené so skrinkou.

Ak potrebujete spevniť rohy (často sa to vyskytuje), tak si spravte potrebné kovové uholníčky, potrebného profilu a rozmeru, navŕtajte do nich potrebné dierky a šroubičkami do dreva (najlepšie s pologulatou hlavou) upevnite tieto rohy.

Nasleduje lepenie odlúpenej dýhy a náhrada chýbajúcej dýhy.

Pod dýhu vložte šroubovák alebo silný nožík, a skúste ju jemne nadvihúť ale pritom nezlomiť. Pod dýhu natlačte disperzné lepidlo, plochým štetcom alebo injekčnou striekačkou. Utrite vytekajúce lepidlo, priložte špalík a svokami dýhu pritlačte. Nezabudnite stále utierať zbytočné lepidlo. Ak je dýha odlepená len málo, tak lepidlo pod takýto kúsok naneste injekčnou striekačkou s ihlou (ihla nech je väčšej hrúbky). Injekčná striekačka sa hodí aj tam, kde nie dobrý prístup, napr. dýha je len odutá. V takom prípade ju ihlou normálne prepichnite a "napumpujte" lepidlo pod dýhu, samozrejme vhodné množstvo.

Na miestach kde chýba dýha musíte spraviť drobné úpravy. Najprv celé miesto očistite dlátkom od starého lepidla, hrany dýhy orežte po letokruhoch dorovna a kde sa dýha priečne zlomila, tak ju zrežte do šikma pod uhlom 45 stupňov. Bude tam spoj dvoch dýh (pozri ďalej obrázok) a šikmé napojenie vám garantuje, že spoj aj po namorení nebude vidno (u kolmého spoja by bolo vidno tmavšiu čiarku).

Po dôkladnom očistení narežte patričné kúsky novej dýhy, naneste disperzné lepidlo a priložte dýhu. Opať špalíkmi a svorkami ju dôkladne pritlačte a nechajte zaschnúť.

Tu vidíte prilepenú dýhu, skladá sa z viacerých kúskov, spojených po letokruhoch a pod 45 stupňovým uhlom.
Okraje nadbytočnej dýhy opatrne odrežte ostrým nožíkom a prebrúste, aby vynikli ostré hrany.

Ďalším krokom je tmelenie, v tejto etape najhrubších nedostatkov. Vyberte si tmel podľa farby dreva. Najčastejšie sa používa Orech svetlý, Orech tmavý, Dub tmavý. To sú také starožitné odtiene. Mahagón je červenší, Buk je trochu žltý. Je potrebné nabrať skúsenosti (ja som si spravil na kúsku dýhy skúšobné nanesenie tmelu, moridla a prelakoval som to, aby som zistil ako bude v skutočnosti vyzerať hotový odtieň). Keďže mám iný prijímač Telefunken Chorál, resp. treba si pozrieť odtieň v nejakom rádiokatalógu, zvolil som Orech tmavý. Tmel sa nanáša malou špachtličkou, dobre povtláčajte do dierok, rých a špár, a nechajte aspoň 3-4 hodiny vyschnúť.

Odstraňovanie laku. Na tomto rádiu bol lak úplne zničený, ten čo ešte držal sa nedal zbrúsiť, tak bol použitý odstraňovač starých náterov. Rýchlo treba naniesť štetcom na celý povrch dostatočnú hrúbku odstraňovača, nechať asi 5 minúť pôsobiť a potom to ostrou špachtľou ľahko odstránite. Pracujte v rukaviciach, odstraňovač je veľmi agresívny. Niektoré odstraňovače menia farbu dreva, na toto si dajte pozor - stalo sa mi to u odstraňovača gréckeho výrobcu. Preto si najprv vyskúšajte niekde vzadu jeho účinnosť.

Brúsenie skrinky. Povrch po odstránení celého laku umyte handrou namočenou v acetóne. Pracujte v dobre vetranej miestnosti alebo vonku. Po vyschnutí je možné pristúpiť k brúseniu skrinky.

Brúsenie robte v dvoch vlnách - najprv hrubšie (šmirgeľ 80) a potom jemnejšie (šmirgeľ 180-220). Najlepšie výsledky dosiahnete s použitím kmitavej brúsky. Hrany a dutiny budete musieť spraviť ručne, doporučujem použiť aj mäkkú šmirgľovú hubku. Pri brúsení ste zbrúsili aj tmelené nerovnosti. Môže sa vám ešte ukázať, že treba niečo dotmeliť, tak aj teraz skrinku prehliadnite a zatmelte menšie dierky. Následne prebrúsiť. Brúste vždy smerom po letokruhoch, lebo priečne pohyby by zanechali viditeľné drážky.

Pred morením je ešte dobré napustiť riedkym latexom tie časti, ktoré budú neskôr lakované farbou (napr. nožičky, rámiky a pod.). Takýto náter upchá póry a po prebrúsení môžete lakovať čiernou farbou a bude potom pekná hladká, bez viditeľných letokruhov dreva a pórov. Ak treba aplikujte aj viackrát, kým nedostanete hladký povrch.

Červotoč
Ak máte v skrinke červotoča a ak plánujete drevo napustiť chemickým prípravkom, tak to urobte pred morením. Doporučujem postup, v ktorom najprv napustíve drevo nejakým chemickým prípravkom na hubenie škodcov (napr. Bochemit) a potom celú skrinku dajte do čierneho sáčku a nechajte celý deň na intenzívnom slnku. Skrinka sa riadne prehreje (aj na 60-70 stupňov) a to červíky zabije. Stalo sa mi, že aj po takejto procedúre ešte nejaký jeden-dvaja sa vyvŕtali ale potom už nebol v dreve žiadny červík.

Napustite povrch aj vnútro skrinky a pred ďalším postupom nechajte skrinku dôkladne vyschnúť. Pracujte v rukaviciach, lebo prípravky sú veľmi nebezpečné pre ľudskú pokožku.

Morenie. Morenie je jedna z najdôležitejších etáp. Moriť sa dá dvojakým spôsobom - priamo na surové drevo (nevratný proces), alebo na lakované (penetrované) povrchy - tu sa ešte dá chybná farba moridla korigovať umytím moridla a opätovným nanesením nového moridla. Detailný postup druhého spôsobu morenia nájdete v hore spomínanej knihe.

Na tomto rádiu sa morilo pramo drevo. Použili sa tieto odtiene:

• okraje - orech tmavý
• stredný pás - orech tmavý a pár kvapiek čierneho moridla.

Po morení nasleduje napúšťanie a lakovanie. Treba použíť minimálne dve vrstvy.

Prvá penetračná (napúšťanie), sa robí napúšťacou fermežou alebo riedeným lakom. Povrch sa napustí a po vytvrdnutí a vyschnutí sa prebrúsi veľmi jemným šmirgľom - 400 a viac. Po prebúsení treba prach po brúsení dôkladne odstrániť. Táto penetračná vrstva sa často nazýva aj napúšťacia, jej úlohou je fixovať povrch, spevniť póry a pod. Viac o napúšťaní si prečítajte na konci tohto článku v poznámke od p.Karola Smolku.

Druhá vrstva sa robí hustejším lakom. Pri tejto vrstve treba dať pozor, aby lak nestekal, bol rovnomerne nanesený, aby nebolo vidno pohyby štetcom a pod. Úspešne je možné použiť aj lak v spreji. Aj chcete nanášať ručne, tak vyskúšajte malý penový valček, je to krajšie ako štetcom. Musíte ale použiť lak, ktorý neleptá valček - napr. disperzný, akrylátový alebo polyuretánový lak. Rýchloschnúce laky nedoporučujem nanášať ručne lebo to zanecháva stopy ťahov štecom. Pri veľmi vzácnych rádiach doporučujem, nechať si nastriekať skrinku u odborníka.

Na povrchuvú úpravu je možné použiť aj šelak a nanášať ho ručne, handričkou. Chce to veľkú zručnosť, preto doporučujem si to vyskúšať. Pri šelaku treba naniesť 3 a viac vrstiev, každú preleštiť. Záverečnú vrstvu treba dokonale preleštiť, najlepšie tvrdou filcovou handričkou.

Veľmi dobre sa mi osvedčil ľanový olej pre reštaurovanie starožitného nábytku. Poslednú lakovanú vrstvu lakom po uschnutí opäť prebrúste šmirgľom 1000, odstránte prach a potom handričkou celý povrch natrite jemnou vrstvou ľanového oleja. Získate veľmi dokonalý vzhľad.

Záverečné úpravy

• krycou páskou zakryte čo nemá byť farbené a nastriekajte čierne časti skrinky, rámiky, nožičky a pod.,
• namontujte ďalšie mechanické prvky - kovové kryty, brokát (najlepšie opraný originál),
• nalepte okrasné prvky - v tomto prípade sa lepila replika odznaku Telefunken - kúpil som ho od kolegu na burze v Zlíne,
• doporučujem aj vnútro skrinky prestriekať alebo natrieť matný priesvitným lakom, aby ste fixovali povrch aj zvnútra a bolo v ňom menej prachu a lepšia vôňa,
• odspodu nalepte štyri filcové nožičky, aby ste manželke nepoškriabali nábytok pri odložení rádia v obývačke :).
  

Prajem veľa zábavy pri opravách a vdychovaní nového života starým a beznádejným prípadom.

(c) 7/2010 Viktor Cingel


4. Diskusia a postrehy iných autorov

Karol Smolka, 23.7.2010

Retušovanie rýh:
Voskové tyčinky sa robia v roznych tvrdostiach, tvrdšie sa nanášajú do rýh rozohriatím pájkou.
Sú pomerne drahé, ako určitú variantu, náhradu mäkších možno s úspechom použiť tzv. „mastné“ či voskové pastelky.

Doplňovanie dýhy:
Okrem uvedeného šikmého rezu je možné eliminovať poznatelnosť opravovaného miesta touto technológiou (napr. otvory po vmontovaných prepínačoch, potenciometroch). Z náhradnej dýhy odrežeme o trochu väčší kúsok s presahom asi 5 až 7 mm než je plocha chýbajúcej dýhy. Vyberáme taký kus, aby sa kresbou a smerom letokruhov najviac podobal povodnej dýhe. Miesto prekryjeme náhradnou dýhou, tú pevne zafixujeme napr. lepiacou páskou a velmi ostrým skalpelom režeme v mieste presahu starej a novej dýhy. Dbajme na to, aby sa nový kúsok pri rezaní nepohol. Dosiahneme tým toho, že nový kus bude presne lícovať do opravovaného miesta.

Odstraňovanie starej politúry:
Aby som sa vyhol nepriemnostiam s neoverenými odstraňovačmi používam lieh (aspoň 80%) alebo čistý aceton (nie riedidlo C6000!) alebo ich zmes. Funguje aj na striekané laky, farbu nemení. Robíme postupne každú stranu a podla tvrdosti povodného laku aj opakovane. Na plochu položím silne nasiaknutú handru (plátno, utierka) a prekryjem „svačinovou“ fóliou, aby nevysychalo. Za cca 15 min. snímem a zmäknutý povrch zoškrabávam cidlinou kolmo k povrchu. Je to ocelová škrabka, ktorá nesmie mať hranu zaostrenú ako nož, ale natupo . Brúsi sa plochou, ktorú tvorí hrúbka plechu. Občas po dlhšom používaní treba naplocho prebrúsiť keď je už hrana dokulata. Konce škrabky je vhodné zaobliť aby sme nenarobili rýhy, pretože povrch nebýva ideálne rovný . Používanie špachtlí, žiletiek, oblých nožov a pod. nie je vhodné. Uvedeným sposobom je možno bezo zbytku odstrániť až 95% starého laku, naviac je povrch hladký, následné prebrusovanie bude menej pracné. Pokial po tejto operácii ostanú malé miesta so zbytkom laku, je vhodné tieto pokúsiť sa odstrániť handričkou s uvedeným rozpúšťadlom .

Brúsenie:
Podla doporučenia starých stolárov sa má brúsiť navlhčený povrch. Aspoň pri poslednom brúsení. Po navlhčení povrchu vystúpia póry , povrch je drsnejší a vtedy sa má brúsiť. Ak to neurobíme, následovným šelakovaním, lakovaním povrch tiež vlastne vlhčíme ,vystúpia nerovnosti a povrch musíme viac krát prebrusovať a lakovať. Brúsením dýhy za mokra dosiahneme hladšieho povrchu už po prvej vrstve laku .

Nanášanie moridla na lakovaný povrch:
Možno niekde robím chybu, ale mám s tým zlé skúsenosti. Pri následnom nanášaní šelakovej politury tá zreaguje s moridlom, rozmaže sa, rozpustí sa. /Jednalo sa o drobnú opravu povrchu./ Inak mi nedáva dosť dobrý zmysel nanášať moridlo na lakovaný povrch.

Napúšťanie:
Je zaujímavé, ale skoro nikde nie je zmienka o napúšťaní. O čo ide a prečo. (je to opäť rada od starého stolára-reštaurátora) Všimnite si vela rokov staré povrchy. Politúra drží ,ale je akoby zašlá, stolári tomu hovorili ,že „dýha oslepla“. Je to to isté ako keď vezmete kus novej ešte suchej dýhy . Je matná, vyblednutá. Navlhčíte ju trebárs vodou a akoby získala perleťový lesk.

Takže ak nanesieme lak alebo šelak na suchú dýhu, zakrátko (niekolko mesiacov – rokov) zmatnie aj keď povrch laku bude stále lesklý. Preto pred nanášaním politúry sa má povrch napustiť. Najlepšie výsledky sa dosiahnu ľanovou fermežou. Prebrúsenú namorenú a suchú skrinku natrieme fermežou a necháme asi 3 hodiny sušiť. Kvapky fermeže ,ktoré nevsiakli otrieme. Ďalší deň povrch velmi jemným tlakom a jemným šmirglom prebrúsime. Vzniknutý brúsny odpad akúsi pastu z fermeže a obrusu neodstraňujme ,ale handričkou vtierame do povrchu. Akoby sme leštili. Tým vyplníme póry a dosiahneme ešte hladší povrch. Profesionálne sa na vyplnenie pórov používa pemza, resp. z nej pripravená ofarbená pasta. Pri nasledujúcom nanášaní šelaku ušetríme niekolko vrstiev. Povrch si udrží svieži vzhlˇad mnoho desaťročí. Napúšťalo sa aj inými prostriedkami, napr. sádlom, olejmi... Neviem ako bude povrch napustený fermežou reagovať s modernými lakmi, treba vyskúšať.

Od firmy CLOU som kúpil napúšťací roztok na báze nitrocelulózového laku určený po prebrúsení pre nanesenie politúry. Funguje to tiež, ale je to drahé radšej pracujem s fermežou. Fermežou sa dajú opraviť aj popraskané politurové povrchy. Povrch je celistvý ,ale je na ňom množstvo nepríjemne zretelných drobných trhliniek . Naneste na povrch fermež. Nechajte posobiť niekolko dní. Nezlaknite sa ak v miestach trhlín ,kde fermež presiakla na dýhu sa vytvorili akési tmavšie miesta . Fermež pracuje pomaly ale dokonale. Pretrite to znovu. Dýha nasiakne po celej ploche, ožije, trhliny takmer zmiznú. Aby zmizli úplne, pretrite povrch diavou s liehom (s liehom opatrne!), prípadne ďalší deň zopakujte.