Na úvod je nutné povedať, že tento článok nemá ambíciu popísať všetky princípy a konštrukčné detaily najstarších rádioprijímačov, ale jeho cieľom je priniesť niekoľko podstatných funkčných princípov, bez ktorých sa prípadný záujemca o opravu takýchto rádií, nezaobíde. Pre hlbšie vniknutie do problematiky doporučujem ďalšiu literatúru, najmä [1] P.Hérmardinquer: Moderní radiofónní přístroje, 1927 alebo niektoré z populárno- náučných knižiek a brožúr vydávaných v rokoch 1925-1930 [2,3]. V tomto článku je pozornosť sústredená najmä na vstupné a detekčné obvody prijímačov so spätnou väzbou, nakoľko tieto v daných rokoch predstavovali najčastejšie používaný princíp.

1. Základné konštrukčné pravidlá prijímačov

Pri rozbore činnosti prijímača z 20. a 30.rokov je možné rozpoznať niekoľko štandardných princípov, ktoré pri oprave a reštaurovaní je potrebné dodržať. Jednotlivé princípy si opíšeme na vzorových schémach z danej doby. Pri opise sa sústredíme na typické obvodové stupne, použité elektrónky, spôsoby žeravenia, konštrukciu obvodov a hlavne na spôsoby zapojenia a riadenia spätnej väzby.

Obr.1. Schéma trojlampového prijímača, triódy [3]