Regenerácia elektróniek

Z nemeckého originálu: Ernst Erb: Radios von Gestern, Röhren regenerierung. www.radiomuseum.org, voľne preložil Ivan Rakovský.Technické spracovanie (OCR, grafika): Viktor Cingel. Preložené a publikované so súhlasom autora

Súvisiace články v sekcii Dokumeny/Elektrónky
História elektróniek v kocke - Prevodný katalóg elektróniek - Náhrady elektróniek - Európske typy

Snáď každý zo zberateľov rádii sa už vo svojej praxi stretol s prerobenými a upravenými aparátmi. Prevažne sú to opravy a úpravy, ktoré vykonávali rádioopravári a servismani v najlepšom úmysle čo najviac vylepšiť príjem a predĺžiť životnosť drahého prijímača. Iste žiadny z nich si vtedy neuvedomoval, že kazí jeho historickú hodnotu. Tieto zásahy nám síce vháňajú slzy do očí, ale vieme ich pochopiť a ospravedlniť. Veď často aj odborné časopisy prinášali návody na úpravy a vylepšenia prijímačov staršej konštrukcie. Ťažšie sa už vyrovnávame so zásahmi dnešných "odborníkov", žiaľ nie ojedinelých, ktorí v snahe speňažiť získaný či zdedený aparát sa ho snažia "spojazdniť" často na žiadosť starožitníkov, ktorí zväčša odmietajú nefungujúce aparáty.

Po získaní starého, či už prerobeného alebo nekompletného rádia je jeden z veľkých problémov, ako získať pôvodné funkčné elektrónky. Tento problém sa niekedy podarí vyriešiť opravou a oživením starej pôvodnej elektrónky. S touto problematikou nás zoznámi nasledovný text.

Poznáme dva druhy zberateľov elektróniek. Prvý zbiera elektrónky, ktoré potrebuje ako náhradu do elektrónkových rádii a prístrojov namiesto poškodených alebo chýbajúcich, druhý ich zbiera ako rarity a sú preňho špeciálnym druhom hobby. Samozrejme sú zberatelia, ktorí kombinujú oba druhy zberateľstva.

Zberateľ raritných elektróniek spravidla prezentuje svoju zbierku v nástenných sklenených vitrínach. Výhodné je elektrónky zastrčiť do dosiek z ľahkej ale pevnej hmoty, napr. z balzového dreva, polystyrénu a pod., čím sa stabilizujú a sú chránené pred prekotením a poškodením.

Kontrola zapojenia: Získaná elektrónka má často poškodenú päticu a potom spravidla aj stojan systému. Zmeriame odpor žhaviaceho vlákna elektrónky za studena, následne ju zahoríme (nažhavíme) a znova premeriame. Priamožeravené elektrónky mávajú odpor za horúca 3,2 -3,5 x vyšší, nepriamožeravené 5 až 7 x vyšší, ako za studena.

Obr.1.

Plný text článku je v priloženom PDF súbore.

Dokumenty :: Elektrónky

Vytvorené: 4.12.2007